Geologické a geomorfologické pomery

Apalačské vrchy

Apalačské vrchy patria medzi najstaršie pohoria Severnej Ameriky. Vznikali počas niekoľkých fáz od prvohôr. Počas prvohôr sa na území dnešných Apalačských vrchov  vytvorilo viacero panví oceánu Iapetus, ktoré boli pred 440 – 480 miliónmi rokov počas ordoviku postihnuté orogenézou príčinou subdukcie oceánu Iapetus pod základ severoamerickej platne, ktorý vtedy tvoril Kanadský štít. Išlo o takomskú fázu kaledónskeho vrásnenia. Vývoj Appalačov pokračoval v niekoľkých fázach kaledónskeho a hercýnskeho vrásnenia od konca prvohôr do druhohôr. Neskôr bola oblasť čiastočne vyzdvihnutá v kenozoiku.

Appalačské vrchy lemujú kontinent z východu a tiahnu sa od kanadského štítu k pobrežným nížinám Mexického zálivu. Ich vedľajšie chrbty majú v jednotlivých štátoch rozličné názvy. V štáte New York sú to Catskill Mountains, v Pensylvánii Allegheny Mountains, vo Virgínii Blue Ridge. Silne erodovaný skalný masív vytvára vysokohorské hrebene a pozdĺžne doliny a plošiny. Najvyšší vrch tohto pohoria je Mount Mitchell (2037 m n. m.) v južnej časti pohoria.  Krajina Appalačov má väčšinou charakter stredohôr až vrchovín. Hory sú len výnimočne vyššie než 1500 metrov. Väčšinou prevláda mierne zvlnená krajina so širokými údoliami, ktorými pretekajú vodnaté rieky. (por. KUNTH 2004: s. 43)

Ideálne podmienky k osídleniu vytvorili prívetivo teplé podnebie, susedstvo oceánu a rozľahlých rovín, hlboké listnaté lesy, dobré pôdy a zásoby nerastných surovín.

Východnú hranicu tvorí na severe Atlantický oceán. Približne od New Yorku začína medzi Appalačmi a pobrežnými nížinami vystupovať línie vodopádu, takzvaná FALL-LINE, ktorá síce nie je topograficky zvlášť výrazná, ale aj tak sa prejavuje nevyrovnanosťou spádových pomerov na všetkých tokoch, ktoré smerujú k Atlantickému oceánu.

Atlantické pobrežné nížiny

Vznik pobrežných nížin začína poklesom Appalačských vrchov a ich denudáciou, keď boli z hôr znášané sedimenty a ukladali sa na morskom dne. Najstaršie sedimenty pochádzajú z obdobia spodnej kriedy a sú kontinentálneho pôvodu. Na nich ležia paleogénne vrstvy, ktoré sú väčšinou morského pôvodu (vápence), neogénne vrstvy, ktoré sú kontinentálneho (štrky, piesky) a morského pôvodu. Najmladšie sedimenty sú glaciálneho pôvodu a nachádzajú sa na severe. Rieky smerujúce k moru rozčlenili nížinu viacerými údoliami.

Ich šírka je maximálne 300 km a prevažnú časť územia predstavujú nížiny s riečnymi aj morskými terasami, na ktorých rastú borové lesy. Nachádza sa tam aj veľa bažín.  Severné pobrežie predstavuje zálivový typ.

Zálivové pobrežie

Rozprestiera sa od severného mysu Cod až po ústie Neuse River v Severnej Karolíne. Tvar pobrežia ako aj jeho nadmorská výška sú priamym dôsledkom súčasného poklesu pevniny z doby zaľadnenia a zvýšenej morskej hladiny po rozseknutí kontinentálnych ľadovcov.

Dlhý ostrov, Long Island, na ktorom západnom špici vyrástli známe štvrte mesta New York (Brooklyn, Queens), vytvorili paleozoicky zvrásnené sedimenty, na ktorých ležia kriedové a mladšie usporiadania. Dnešný reliéf je výsledkom nánosov wiskonsinského ľadovca, asi 75m.

Chesapeake Bay je najhlbšia zátoka atlantických nížin, ktorá vznikla zaplavením spodného toku rieky Susquehanna a jej prítokov. Zátoka prenikla desiatky kilometrov do vnútrozemia až k línii vodopádov, a bývalé prítoky premenila na rieky. Patrí k nim: James, Potomac, Rappahancock a Patuxent. (por. VOTÝPKA - JANOUŠOVÁ 1987: s. 171-172)

Nerastné suroviny

 Z paleozoických pohorí sa najviac využívajú ložiská v Appalačských horách, ktoré sú zdrojom rudných a palivových surovín. V Severnej polovici sú hojnejšie kovy než palivá, zatiaľ čo na juhu prevažujú palivové zásoby nad rudami. Z rúd majú najhojnejšie zastúpenie rudy železa, olova, zinku, striebra, medi a chrómu. Z nekovových minerálov sa ťaží soľ, sadrovec a azbest.

Uhlie rovnako ako ropa a zemný plyn sa vyskytujú len v menšom množstve a využívajú sa predovšetkým ako miestne energetické zdroje.